Galactic Art Cube

Volanie srdca pod velením Svedomia

Drahí priatelia.

Žijeme v unikátnej dobe kozmických zmien a transformácie vedomia a rozmachu umelých technológii aké Zem ešte nevidela. Naše deti sú denne prilepené k týmto strojom(zbraniam) umelej elektromagnetickej radiačnej technológie či už sú to mobily, tablety, počítače, televízory. ĽUDSKÉ TELO a hlavne jeho vnútorný systém je zanedbávané a bez povšimnutia ako ten originálny chrám života a originálalny bioelektromagnetický superstroj. A preto sme sa rozhodli vytvoriť stredisko kultivácie, kde Telo a myseľ prinavrátime do ich pôvodného nastavenia prirodzenej frekvencie 13:20(13 hlavných kĺbov a 20 prstov). Tento klub pre novú generáciu hviezdnich indigo detí sa bude nachádzať v horách a lesoch nablízko svetoznámeho Bojnického Zámku. Základom učenia tohto prírodného strediska je ako samé slová hovoria, dostať deti do svojho stredu návratom do prírody, kde oni sami dokážu vnímať a otvoriť svoje osobnosti tvorcu Absolútneho vedomia sebalásky a jednoty - RA Dosti

Cudzím umom život nespoznáš a múdrejším sa nestaneš ... Volchv Velimudr

Naša komunita prechádza do 13 cyklovej frekvencie, čo znamená ako kalendár používame Galaktický Synchronometer 13:20/28 poznania prirodzeného toku ŽI VOTA. Súčasťou našej školy je aj nová regeneračná technológia založená na princípe knihy premien I-Ting pod názvom IMAGING-DEVICE.

TERAZ sa vráťme ku tomu čo nás vedie a nabáda k vytvoreniu takéhoto strediska vzdelávania o ľudskom tele(hmotnom aj nehmotnom), jeho energetickom a fyzikálnom pohybe a prečo je to dôležité v tejto dobe transformácie.

UMENIE MIERU - MEDITÁCIA, JE AKO SPIRITUÁLNA A PSYCHOLOGICKÁ DISCIPLÍNA, NEVYHNUTNÁ PRE VYTVÁRANIE GALAKTICKÉJ BYTOSTI SILY ELEKTRICKÉHO DUCHA.

Požiadavky MIEROVÉHO bio poľa kladú obrovské nároky na kapacity mentálno-psychologickej štruktúry. Tieto nároky sú aktom výnimočne efektívnej výchovy a učenia sa spoznávania Seba v náročných situáciach a tým pádom čeliť sebakonfrontácií, čo nám ďaľej odkrýva daľšie neprebádané cesty spirituálneho vývoja.

Možno najdôležitejším s týchto aktov je konfrontácia s tzv. smrťou. So smrťou sa však konfrontujeme v každej strate alebo zmene v našom živote, ale takéto konfrontácie sa ľachko vytratia, kedže sa zaoberajú len špecifickou zmenou bez postavenia sa zoči voči princípom zmeny, čo symbolizuje naša osobná smrť.
Všetci raz budeme čeliť našej smrti tým najpriamejšým a najsilnejšým spôsobom - avšak toto je vždy väčšinou okamžitá, nečakaná, nenávratná a nepríjemná udalosť, bez akéhokoľvek použitia(z pohľadu tohto života) v tréningovom programe.
Všetky spirituálno-duchovné systémy vytvárajú konfrontáciu so smrťou. Základné prípravné praktiky Shaolin mníchov zahŕňajú spomienku, že život človeka je krátky a neurčitej dĺžky, že človek môže zomrieť zajtra. V Tibetských Himalájách, praktikanti navštevujú pohrebiská v noci, aby si mohli v sebazrkadliacom procese priameho zážitku pokory pred životom, pripomínať iluzórnosť vesmírneho stvorenia 3D hmotných prejavov.

V momentálnom 12:60 mechanizovanom vzdelávacom systéme mládeže je smrť jedna z najväčších taboo, neustále vraždy a boje vo filmoch, televízií a počítačových hrách negujú realitu smrti skrz neustále opakovanie stereotypných scén smrti, ktorými média len otupujú našu predstavivosť a imagináciu s úmrtiami širokej škály a za hrôzostrašných podmienok. Paradoxne sa toto otupovanie súcitenia a rešpektu smrti prejavuje na otupenom zmysle oslavovať ŽIVOT.

Tí, ktorí praktizujú nebezpečné športy často prichádzajú do styku s akýmsi vnímaním ľahkosti života a jeho krásach ako výsledok ich aktivít na hraniciach života a smrti.
V bojových umeniach je samozrejme smrť neustále prítomná. Celá aktivita sa točí okolo nej. Útok, obrana a protiútok sú všetky vykonávané akoby sme boli v skutočnej situácií života a smrti.

Konfrontácia so smrťou je možno najdôležitejším elementom spirituality.


Smrť najskôr odhaľuje ego. Tú časť nás, ktorá si privlastňuje a lipne, ktorá sa pokúša krištalizovať prúd života a škatuľkovať ho do oddelených entít, je absolútne vystrašená smrťou. Strach je základom tohto privlastňovania a sťahovania a smrť alebo myšlienka na smrť sa netvorí situáciou ale len sa vyplaví z úkrytu; bola tam počas celého nášho života, pod všetkými tými strnulosťami, malichernosťami a maličkými neurózami(a takisto aj tou najväčšou neurózou,ktorá nás chce presvedčiť, že sme fundamentálne oddelení od nášho okolia a ostatných ľudí). Tento strach, ktorý je pilierom celej tejto štruktúry a udržuje ju v kope, sa odhaľuje v styku zo smrťou, a preto sa naň môžeme pozrieť a venovať sa mu.
Strach zo smrti je najväčšou prekážkou umelcov sebaobrany. Tento strach má kvalitu tuhosti, paralýzy alebo straty kontroly, človek dokáže stuhnúť v terore alebo spanikáriť a reagovať slepo a neracionálne. Každá reakcia, vnucovaná v kritickom momente boja, prinesie smrť aj pre technicky zdatného bojovníka.

Ale sloboda od tohto falošného strašiaka v nás vyplaví obrovské sily a schopnosti.



Existuje príbeh o majstrovi ceremónií s japonským čajom z provincie Tasa - človeka bez bojových zručností, avšak s veľkým meditatívnym a duchovným aspektom. Tento majster nechtiac urazil vysoko postaveného samuraja a bol vyzvaný na súboj. Šiel ku miestnemu majstrovi Zenu, aby sa poradil. Zenový majster mu otvorene povedal, že má malú šancu prežiť toto stretnutie, ale že si dokáže zaistiť čestnú smrť tým, že využije tento boj ako by to bol formálny rituál ceremónie s čajom. Mal by si zladiť svoju myseľ a nevenovať pozornosť klebetamy myšlienok o živote a smrti. Mal by uchopiť meč sebavedomo, rovnako ako nádobu v ceremónii čaju; a s rovnakou precíznosťou a koncentráciou mysle, s ktorou leje varenú vodu na čaj, by mal urobiť krok dopredu, bez pomyslenia na dôsledky, a zasiahnuť svojho súpera jedným úderom.
Majster čaju sa podľa toho pripravil, zbavil sa všetkého strachu zo smrti; keď ráno prišiel čas duelu, bol samuraj čeliaci absolútnou sebavedomosťou a bezstráchavosťou jeho súpera, tak otrasaný, že okamžite prosil o odpustenie a odvolal boj.
Výsledok boja, ak by sa uskutočnil, nie je v žiadnom prípade jasný; technická zručnosť by mohla byť zatienená slobodou a koncentráciou toho, kto sa už neobáva smrti.

V Slovanskej tradícii sa prípravné postupy spomienok na smrť považujú za veľké motivátory na ceste; a preto sú tak dôležité. Uvedomenie si skutočnosti a nevyhnutnosti osobnej smrti môže byť fantastickým energizátorom, ktorý uvoľňuje neočakávanú úroveň motivácie pre radikálnu zmenu.

Don Juan, mexický učiteľ Yaqui v knihách Carlosa Castanedy, nám ukazuje to isté s veľkou jasnosťou a silou. Don Juan sa pokúsil Castanedovi povedať, že spomienka na jeho smrť je pre správny priebeh života nanajvýš dôležitá, zatiaľ čo Castaneda protestoval, že je bezvýznamné obávať sa smrti. Don Juan odpovedal:
"Nepovedal som, že sa jej musíš obávať."
"Čo mám potom robiť?"
'Využi ju. Zameraj svoju pozornosť na spojenie medzi Tebou a Tvojou smrťou, bez smútku alebo znepokojenia. Zameraj svoju pozornosť na skutočnosť, že nemáš čas a nechaj svoje činy plynúť zodpovedajúcim spôsobom. Nech je každý z tvojich činov tvojou poslednou bitkou na zemi. Iba za takýchto podmienok budú všetky tvoje skutky mať svoju oprávnenú moc. Inak tu budú tak dlho ako budeš žiť, skutky plachého, bojácneho človeka. "
"Je to také zlé, byť plachým človekom?"
"Nie. Nie je to, ak budeš nesmrteľný, ale ak raz zomrieš, nie je čas na bojácnosť, jednoducho preto, lebo plachosť spôsobuje, že sa držíš niečoho, čo existuje len v tvojich myšlienkach. Upokojuje Ťa to, ak je všetko v pohode, ale potom sa ti otvoria ústa tomu úžasnému, tajomnému svetu, tak ako sa to otvorí pre každého z nás a potom si uvedomíš, že všetky tvoje sebaisté spôsoby neboli vôbec sebaisté. Byť neistý a plachý nám bráni v skúmaní a využívaní našej vrodenej sily ako holografická prejavenosť stvoriteľa".

Uvedomenie si, že človek má zomrieť a preto má len obmedzenú dobu, môže odstrániť ohromné množstvo malicherností a nepohodlností z vlastného života. Všetky tieto myšlienky, ktoré ľudia majú o smrti, ľútosti nad plytvaním času a stratenými príležitosťami, nad rizikami, ktorým sa nepostavili, a vzhľadom na ich zotrvačnosť, a všetky tie výroky, "keby som to mohol urobiť znova" , sa môžu pritiahnuť do prítomnosti, pokiaľ sú ešte brány stále otvorené a dokážu povzbudiť človeka, aby prevzal zodpovednosť za to, že žil plnohodnotný život.

Smrť je veľkým meničom, ten, ktorý zabezpečuje, že veci nebudú nikdy statické, stagnantné, pevné. Vo vývoji života na zemi sa sexuálna reprodukcia objavuje v rovnakom čase ako smrť. Nepretržitá, nemenná sebareplikácia (ako v amébe, ktorá sa rozdeľuje na tvorbu identických kópií sama osebe) je živá smrť podobná zombie rovnosti a stagnácie; sviežosť a novosť každého narodeného jednotlivca, ktorý zomrie, aby ustúpil pre ďalšiu jedinečnú bytosť, je večne sa meniaci život so smrťou. Ako hovorí Kristus, ten, kto sa snaží zachrániť svoj život, ho stratí. Osoba, ktorá sa priľne k minuléj forme, myšlienke alebo pocitu, stráca neustále novú jarnú kvalitu bezproblémového prúdu života.

Naše stredisko je kompletná zmena paradigmy, môžeme to nazvať aj Galaktický upgrade. Keďže sa jej myšlienka taktiež vyskytla na základe učenia Joseho Arguellesa a jeho práce, plán geometrie tohto strediska je podložený jeho návrhom.


Ak rezonuješ s tou frekvenciou, rád by si ju podporil a zároveň sa stal jej súčasťou, neváhaj a KONtaktuj nás, TERRAZ! nie potom ...


Umenie Mieru Geometriou 13:20